Interpretácia "Malého princa": literárna analýza a filozofické posolstvo

Malý princ Je to jedno z tých diel, ktoré svojím kontextom a obsahom presahuje väčšinu detskej literatúry. Hoci sa javí ako jednoduchý detský príbeh s naivnými ilustráciami vytvorenými samotným autorom, v skutočnosti je hlbokou meditáciou o ľudskej existencii, láske, smrti, priateľstve, nevinnosti a zmysle života, videnom prostredníctvom roztomilých postáv.

Tieto postavy, nádherne zarámované letcom, básnikom, novinárom a spisovateľom Antoinom de Saint Exupérym, Sú navrhnuté tak, aby dosiahli jedinečnú symbiózu medzi naratívnymi formami a filozofickým obsahom., v štruktúre, ktorá oslovuje deti aj dospelých, a pozýva každého čitateľa, aby sa ocitol v slovách a dobrodružstvách malého medziplanetárneho cestovateľa.

Stručná literárna analýza Malého princa (1943) od Antoina de Saint Exupéryho

Keď to hodnotíme z naratívneho hľadiska, uvedomíme si, že Malý princ predstavuje niekoľko zdrojov, ktoré používa na rozprávanie príbehu. Po prvé, Je to rozprávka, ktorá spája bájku a alegóriu. Ako väčšina z vás vie, kniha začína, keď letec – rozprávač v prvej osobe, ktorý je zároveň autorovým alter egom – uviazne v saharskej púšti.

na tom mieste, Rozprávač stretáva malého chlapca, Malý princ, ktorý je medziplanetárnym cestovateľom z malého asteroidu s názvom B-612. Práve v tomto bode sa ukazuje, že zdroj medzihviezdneho cestovania umožňuje autorovi predstaviť rôzne alegorické postavy, ktoré obývajú iné planéty a zároveň predstavujú vlastnosti, nedostatky alebo absurdity sveta dospelých.

Centrálne použitie znakov

Medzi dospelými postavami, ktoré predstavujú všetky tieto charakteristiky stretávajú sa s kráľom ktorý nemá komu vládnuť, márnivý muž, ktorý potrebuje niekoho obdivovať, alkoholik uväznený vo vlastnom začarovanom kruhu, obchodník posadnutý vlastnením hviezd, lampár, ktorý už nenachádza zmysel vo svojej práci a geograf, ktorý sa neodváži objavovať.

Každá z týchto postáv funguje ako symbol alebo archetyp, ktorý bol skonštruovaný tak, aby takmer karikatúrnym spôsobom ukázal určité hodnoty skreslené logikou dospelých: sterilné vedomosti, moc, márnivosť, chamtivosť, úniky, slepá poslušnosť a ďalšie. Na rozdiel od toho máme pohľad Malého princa, ktorý si zachováva etickú a intuitívnu jasnosť, ktorá zdôrazňuje nesúlad sveta okolo neho.

Symbolika a kľúčové prvky Malý princ

Saint-Exupéry vo svojej tvorbe využíva množstvo symboliky. Baobab napríklad zosobňuje nebezpečenstvá, ktoré môžu narastať, ak sa im od začiatku nevenuje dostatočná pozornosť, a priťahuje pocity ako hnev, nenávisť alebo ľahostajnosť. Ruža je na druhej strane emocionálnym prvkom príbehu: hoci je vo vesmíre veľa ruží, Malý princ je jedinečný, pretože sa oň postaral.

Práve v príbehu o Malom princovi a ruži sa nachádza Jedna z najvýraznejších fráz diela: „Čo je podstatné, je očiam neviditeľné.“ čo znamená, že človek môže jasne vidieť iba srdcom. Na druhej strane je tu líška, ďalšia kľúčová postava knihy. Prostredníctvom malého protagonistu toto zviera predstavuje tému domestikácie, chápanej nie ako podriadenosť, ale ako vytváranie pút.

Práve zo vzťahu medzi Malým princom a líškou vzniká ďalšia z najcitovanejších fráz z diela: "Navždy si zodpovedný za to, čo si skrotil." V tomto kontexte milovať neznamená vlastniť, ale starať sa, starať sa o druhého a prevziať za neho zodpovednosť.

Symbolika v záverečných častiach Malý princ

Ku koncu knihy je pasáž o studni v saharskej púšti. Vynára sa tu zaujímavá symbolika: na vyprahnutom mieste sa studňa javí ako zdroj života, nádeje a zjavenia. Keď letec nájde vodu, konečne pochopí, že podstata je vždy skrytá pod povrchom. Vtedy sa nájdenie studne stáva prostriedkom na nájdenie zmyslu sveta a existencie.

Stručná analýza štýlu rozprávania Malého princa

Rozprávací a estetický štýl tejto knihy je zámerne jednoduchý, takmer detský. Dielo je však plné premyslených pasáží, irónie, metafor a alegórií, ktorým dieťa nemôže porozumieť. Až keď vyrastieme a dospejeme, pochopíme skutočnú hodnotu... Malý princ, a to je súčasťou jeho mágie a dôvod, prečo sa časom stal klasikou.

Jedným z veľkých štylistických úspechov Saint Exupéryho je konštrukcia básnického jazyka, ktorý osciluje medzi vynaliezavosťou a hĺbkou. ekonomika jazyka neochudobňuje, ale skôr otvára priestor pre interpretáciu a umožňuje nevyslovenému rezonovať viac ako explicitnému. Autorove jednoduché, no výrečné ilustrácie dopĺňajú túto estetiku podstatného.

Filozofické posolstvá v Malom princovi

Po analýze literárnej časti tohto diela je teraz potrebné venovať sa filozofickejšej interpretácii, keďže práve v tejto oblasti sa zdá, že jeho autor zanechal najväčšiu stopu. Ako filozofický text, Malý princ možno pripísať existencialistickej a humanistickej tradícii. Zväzok sa často číta ako zamyslenie nad hľadaním zmyslu vo svete v chaose, ktoré hraničí s myslením autorov ako Albert Camus a Jean Paul Sartre.

Avšak, na rozdiel od pesimistických myšlienok spomínaných autorov, Saint Exupéry navrhuje cestu von prostredníctvom lásky, priateľstva a jednoduchého pohľadu vnútorného dieťaťa, ktoré všetci nosíme v sebe. Niečo zaujímavé o Malý princ, je to, že autor začína svoje rozprávanie žiadosťou o ospravedlnenie za to, že svoje dielo venoval dospelému, čím naznačuje, že táto osoba bola kedysi dieťaťom a že nikdy nestratila schopnosť vidieť svet ako dojča.

Malý princ ako stelesnenie esenciálneho ja

Hlavný hrdina predstavuje archetyp múdreho dieťaťa, jungovský symbol esenciálneho ja, nekontaminovaného sociálnymi maskami dospelého. Jeho stratená múdrosť spočíva v jeho schopnosti žasnúť, počúvania a venovania pozornosti malým detailom. Táto postava dieťaťa sa stáva priamou kritikou dospelosti ako priestoru odcudzenia: dospelí sú posadnutí číslami, statusom a ziskom, ale zabudli, ako vidieť, ako sa hrať, ako cítiť.

Etika starostlivosti

Autor vo svojom diele nastoľuje aj etiku starostlivosti. Keď sa Malý princ stará o ružu, nerobí to len preto, že ju musí udržať pri živote, ale aj preto, aby našiel zmysel a hodnotu vo vlastnej existencii. Podľa tejto premisy to, čo dáva niečomu hodnotu, nie je jeho absolútne zloženie, ale puto, ktoré sa vytvára medzi jeho časťami. Táto myšlienka je radikálne v rozpore s utilitaristickou alebo kapitalistickou logikou, kde veci majú hodnotu toľko, koľko prinášajú.

Vzhľad smrti

Ďalšou kľúčovou postavou v príbehu je smrť. Smrť tu však nie je vnímaná ako tragédia, ale ako prechod. Napríklad uhryznutie hada – nejednoznačná a takmer mystická postava – naznačuje dobrovoľný odchod, návrat k pôvodu. Podobne aj rozprávačova záverečná veta „A rýchlo mi povedz, že sa vrátil. Nenechávaj ma takého smutného!“ necháva dvere otvorené nádeji.

O autorovi

Antoine Marie Jean Baptiste Roger, gróf zo Saint-Exupéry, sa narodil 29. júna 1900 v Lyone vo Francúzsku. Ako mladý muž mal hlboké stretnutie so smrťou, keďže mu zomrel otec a brat, a tak zostal jediným mužom v rodine. V roku 1920, po tom, čo ho neprijali z námorníctva, sa stal pilotom vo vojenskej službe v Štrasburgu. V roku 1927 bol pridelený ako vedúci váh v Cabo Juby.

Odvtedy sa pod španielskou správou stal plodným spisovateľom. V roku 1929 tak vydal svoju prvú knihu s názvom Correo del Sur. Potom, koncom roka 1930, získala cenu Femina vďaka Nočný let. Niekoľko udalostí ho neskôr priviedlo k novinárskej kariére, ale v lietaní pokračoval za iných okolností. Až do svojej smrti v roku 1944 sa venoval aj literárnej činnosti.

Ďalšie knihy od Antoine Saint Exupéryho

• L'Aviateur — Letec (1926);
• Courier Sud — Južná pošta (1928);
• Nočný let — Nočný let (1931);
• Terre des hommes – Krajina ľudí (1939);
• Pilote de guerre — vojnový pilot (1942);
• Lettre à un otage — List rukojemníkovi (1944).

5 slávnych citátov od Antoina Saint-Exupéryho

• „Len deti vedia, čo hľadajú. Strácajú čas handrovou bábikou, ktorá je pre ne to najdôležitejšie, a ak im ju vezmete, plačú...“

• „Dospelí nikdy nedokážu veciam porozumieť sami a pre deti je veľmi nudné, keď im musia veci stále dookola vysvetľovať.“

• „Muži zaberajú na Zemi veľmi málo miesta... Starší ľudia vám pravdepodobne neuveria, pretože si vždy predstavujú, že zaberajú veľa miesta.“

• „Ak sa cestovateľ pri prechode cez horu smerom k hviezde príliš pohltí problémami výstupu, riskuje, že zabudne, ktorá hviezda ho vedie.“

• „Ak hľadám vo svojich spomienkach tie, ktoré zanechali trvalý dojem, ak zhodnotím hodiny, ktoré stáli za to, vždy nájdem tie, ktoré mi nepriniesli žiadne bohatstvo.“