Vladimír Holan bol český básnik narodený v Prahe 16. septembra 1905. Je považovaný jeden z najvýznamnejších autorov 20. storočia vo svojej krajine. Na pripomenutie tohto nového výročia jeho narodenia vyberáme niektoré uvádzané básne (a stručne) jeho práce.
Vladimír Holan
Jeho život bol úzko spätý s temnými udalosťami svojej doby, keďže vyrastal v krajine, ktorá nebola medzinárodne uznávaná a žil WWII a následná sovietska okupácia. Tieto skúsenosti poznačili jeho tvorbu, v ktorej vyniká el pochmúrny tón a melanchólia.
Používal jazyk bohatý na obrazy a metafory a skúmal najmä existenciálne témy, medzi ktorými vyniká osamelosť, úzkosť a hľadanie životne dôležitého zmyslu vo svete vo vojne. Tiež trpel cenzúra komunistického režimu po skončení svetového konfliktu, ale jeho povesť stúpala pod zemou a po páde komunizmu bol znovuobjavený a uznávaný ako jeden z veľkých básnikov svojej generácie.
Medzi jeho diela patria Noc s Hamletom, V poslednom tranze o priepasť priepasti, jeho posledná posmrtná kniha.
Vladimír Holan — Výber básní
Tam
Existujú destinácie
kde to, čomu chýba tréma, nie je pevné.
Sú lásky
v ktorom ti svet nestačí, chýba jeden malý krôčik.
Existujú radosti
v ktorej sa trestáš za umenie, lebo umenie je hriech.
Sú chvíle ticha
v ktorom ústa ženy nútia myslieť si, že skromnosť je len
sexuálna otázka.
Sú tam vlasy zafarbené meteorom
kde je to diabol, kto robí čiaru.
Existuje osamelosť
v ktorom sa pozeráš len jedným okom a vidíš len soľ.
Sú chvíle chladu
v ktorom škrtíte holuby a zahrievate sa ich krídlami.
Sú momenty gravitácie
v ktorom máte pocit, že ste už zapadli medzi tých, ktorí padajú.
Sú tam ticha
že ich musíte vyjadriť, presne vy!
eva
Bolo to vtedy, keď nové víno... jeseň
Prútie som už uplietol okolo fliaš,
a had nie na vrchu kameňa, ale pod vresom,
Ležal na bruchu a kryl sa chrbtom.
"Krása ničí lásku, láska ničí krásu," povedal mi.
a rovnakým spôsobom, akým sa v dávnych dobách obetoval bohyniam o
tu a tam
nepárny počet obetí,
Vtedy myslela len na seba,
predstavovať si s ľahostajnosťou
večnosť bez nesmrteľnosti...
Bola taká krásna, že keby sa ma niekto opýtal
kam s ňou odišiel, tam by nepochybne neprehovoril
krajiny
(pokiaľ necítil bezmocnosť slov
a to len umožnilo hláskovať ticho
dážď, ktorý padá do väzníc).
Bola taká krásna, že som chcel
žiť znova, ale iným spôsobom.
Bola taká krásna, že hlboko v mojej bláznivej láske
všetko to šialenstvo ma ešte len čakalo...
bezsenná noc
Bol som sám, úplne sám,
dokonca aj nočný spánok ma opustil...
Zrazu som si myslel, že nepočujem slová, ale zvuky,
niektoré zvuky vždy v troch vzdychoch
Ako vietor a múka...
„Čo by to mohlo byť? "Nie je čas strácať čas!"
zamrmlal som a narovnal si vlasy s dúškom vína.
Postavil som sa a nahý som sa cítil v tme
a chvíľu nato čierna horúčka mojej ruky
Otvoril som skriňu... Vnútri mole triasli obleky...
Som smrteľnejšia ako moje telo...
Jeseň III
Pole na štyroch brázdách… Hranica… Lúka… Rybník…
Drozdy v horskom popole…
Pavúk prepletá spriadané pletivo...
Príjemný deň, vyhnaný z rozumu
do srdca jesene... Vietor sa zmenil na purpurový...
Stĺpec komárov nesie bustu tanca...
Bolesť a smútok, spomienky a túžba...
Chceli by ste byť opäť mladí, prežiť to všetko znova?
Cez tiene blízko a ďaleko môžete počuť,
ako v meste prikryjú kostnicu plechom...
Smútok
Ako sa hovorí, smútok je nemý...
A predsa väčšina, dokonca aj tí mlčanliví,
Túžia sa priznať, sťažovať sa, túžia reptať.
Počúval si ich, trpel si s nimi,
ale aby sme tiež vždy uctievali tajomstvo:
hľadal si náhlu inšpiráciu
čo je zvyčajne presné, nikdy nie úplne jednoznačné...
Verný, nemohol si byť osobný...
Nikdy ste však neprezradili
pocity tých, čo o tom mlčali...
Jedného dňa ráno
Jedného dňa ráno, keď som otvoril dvere,
Tanečné topánky si našiel na prahu.
Bolo to pobozkať ich a ty si to hneď urobil
a ty si po toľkých rokoch opäť pocítil radosť,
všetky tie dlho zadržiavané slzy
Stúpali k tvojmu smiechu.
Potom ste sa zasmiali a od srdca ste sa dali do spevu
s pokojom mladosti...
Nepýtal si sa, aké krásne
Topánky nechal na prahu.
Nikdy si to nezistil
a predsa od tej šťastnej chvíle
stále žiješ často...
Fuente: Do pol hlasu